Nové diaľničné plány
Print Friendly

Pokles deficitu štátneho rozpočtu na rok 2017 vytvára priestor na investície

Na Slovensku sa môžu začať stavať desiatky kilometrov nových diaľnic. Priestor na ešte rozsiahlejšiu výstavbu, aká prebieha, dáva štátny rozpočet na rok 2017 s výhľadom na roky 2018 a 2019, ktorý včera schválili poslanci. Minister financií Peter Kažimír (Smer) počíta s tým, že deficit verejných financií klesne do roku 2019 na nulu a zároveň upozorňuje, či nie je lepšie ušetrené peniaze použiť na investície do nových diaľnic.

Vláda pomenovala úseky v rozsahu 205 kilometrov, ktoré sa už projektujú, a v prípade, že sa nájdu peniaze, môžu sa začať stavať. Ide o rýchlostné cesty asi za deväť miliárd eur na juhu, v strede aj na východe Slovenska, pri Bratislave, na Kysuciach, Orave a v Turci. Eurofondy do roku 2020 sú už vyčlenené na iné diaľnice, a tak vláda hľadá iný spôsob financovania. Poklesom deficitu sa vytvára priestor na investície cez štátnu kasu. Problémom však je, že týmto spôsobom by opäť narástol dlh a aktivovala by sa ústavná dlhová brzda, ktorá by paralyzovala vládu pri výdavkoch. Nateraz je zatiaľ v rozpočte naplánovaný pokles verejného dlhu z tohtoročnej úrovne 53 percent výkonu ekonomiky na 49 percent v roku 2019.

Pri vyrovnanom rozpočte sa môže v prípade krízy zvýšiť deficit bez toho, aby bolo pri výpadku daní zaťažené obyvateľstvo úspornými balíčkami. Na druhej strane, pri zmysluplných investíciách napríklad do diaľnic, ktoré prinesú nové investície do regiónov, má dočasný nárast deficitu význam.

Vláda chce preto rokovať s opozíciou o uvoľnení dlhovej brzdy. „Vyrovnaný rozpočet nie je mantra. Je otázka, ako budeme nahrádzať to, že krajina nebude mať dostatok eurofondov na rozvoj. Musíme hľadať dohodu s opozíciou ohľadom dlhovej brzdy, aby sme našli zdroje na ďalšie infraštrukturálne projekty,“ povedal premiér Robert Fico.

Vláda sa tento rok snažila v Bruseli presmerovať eurofondy na diaľnice, čo však Európska komisia neumožnila. Možnosťou, ako postaviť diaľnice, ktoré chýbajú v mnohých regiónoch Slovenska, sú aj verejno-súkromné PPP projekty. Tie však prenášajú dlh na budúce generácie. Kažimír naznačil, že by o zmenách v dlhovej brzde chcel rokovať so stranou SaS. Predstavitelia SaS povedali, že zatiaľ nie sú ochotní pristúpiť na zmenu ústavného zákona, je však možné, že v prípade zmysluplných projektov by ešte zvážili prípadnú podporu.

Makroekonómovia hovoria, že štát by mal myslieť najmä na nižší deficit a dlh, čím by sa pripravil na horšie časy. Ak však existujú výhodné investície, ktoré vytvoria prácu, dotiahnu nové dlhodobé investície a krajinu lepšie pripravia na prípadnú krízu, treba ich zvážiť aj na úkor vyššieho deficitu. „Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti považujem za lacný signál politikov, aby deklarovali verejnosti, že sa chcú správať zodpovedne. Inak som v ňom nikdy nevidel veľký zmysel. V praxi je v podstate bezzubý. Vláda, ktorá ho bude chcieť obísť a bude chcieť zadlžovať Slovensko, má páky na to, aby to aj urobila,“ hovorí analytik J&T Banky Stanislav Pánis.

Podľa jeho slov by vláda mala pokračovať v konsolidácii štátneho dlhu, no zároveň využiť takmer nulové dlhodobé úrokové sadzby. „Štát by mal využiť lacné refinancovanie na pritlačenie rastového plynu cez veľké infraštruktúrne projekty bez ohľadu na legislatívu o dlhovej brzde či záväzky voči Bruselu. Pravidlá boli konštruované v čase, keď záporné úrokové sadzby boli v podstate nepredstaviteľné. Preto by sa ich v aktuálnych podmienkach azda oplatilo ignorovať,“ dodáva Pánis.V prípade, ak by Európska únia už Slovensku nové eurofondy na dopravu neposkytla alebo ich výrazne obmedzovala, štát bude musieť nájsť na dostavbu dôležitých úsekov miliardy eur. „V takom prípade by sa štát musel rozhodnúť, či je pripravený podstatným spôsobom zvýšiť financovanie výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, uzatvoriť väčšie množstvo PPP projektov, alebo je ochotný akceptovať spomalenie v diaľničnej výstavbe,“ informuje oddelenie pre komunikáciu ministerstva dopravy.

Štát sa pri výstavbe diaľnic zatiaľ stále spolieha na peniaze z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020 (OPII), z ktorého sa aktuálne začnú stavať úseky D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec, D1 Prešov, západ – Prešov, juh a obchvat Košíc po D1 Budimír – Bidovce. Objem financií stačí však už len na rozostavanie jedného ďalšieho úseku, ktorým je R2 Košice, Šaca – Košické Oľšany. Na diaľnice však čaká Orava, Gemer, Podpoľanie alebo juh Slovenska.

V súčasnosti sú rozostavané diaľničné úseky pri Žiline na diaľnici D1 a D3. Po dostavbe úsekov D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka a Lietavská Lúčka – Dubná Skala vznikne obchvat Strečna, ktorý odkloní dopravu z krajského mesta. Druhou časťou obchvatu mesta vytvorí diaľnica D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno. Diaľničiari už podpísali zmluvu na výstavbu aj na úseku D1 Budimír – Bidovce pri Košiciach a ku koncu sa blíži výstavba úseku rýchlostnej cesty R2 Zvolen, východ – Pstruša. Výstavba obchvatu Ružomberka D1 Hubová – Ivachnová je v súčasnosti pozastavená a formálne sa rozbehla už aj výstavba nultého obchvatu Bratislavy, ktorý vznikne z rýchlostnej cesty R7 v úseku Holice – Bratislava, Prievoz a časti diaľnice D4.

Výstavbu ďalších úsekov však nebrzdí len financovanie, ale aj projektová príprava jednotlivých úsekov. Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry na Slovensku do roku 2020 však podľa zistení Pravdy počíta s prípravou 14 úsekov prevažne rýchlostných ciest. Štát musí pripraviť projekty na úseky južnej R2, oravskej R3, púchovskej R6 a južnej R7. Príprava daných projektov má finančné krytie z eurofondov. Ministerstvo dopravy však chce pripraviť aj projekty na severnú časť obchvatu Prešova na rýchlostnej ceste R4 alebo tunela popod horský priechod Soroška medzi Rožňavou a Košicami. Podľa ministerstva všetko závisí od finančných prostriedkov dostupných na prípravu projektov. Celkovo však na stole leží príprava projektov na 205,8 kilometra diaľnic a rýchlostných ciest. Za urýchlenú výstavbu rýchlostnej cesty R2 medzi Zvolenom a Košicami spustili primátori niekoľkých miest petíciu.

Nanovo však zároveň bude potrebné nakresliť trasu úseku D1 Turany – Hubová, ktorý sa pre zosuvy pri Šútove v roku 2013 vrátil do fázy posudzovania vplyvov na životné prostredie, a teda diaľničiari hľadajú nové trasovanie. Podľa všetkého dôjde k úplnej zmene trasy a diaľnica nepovedie údolím, ale tunelom Korbeľka.

Zdroj: Pravda.sk